O Vilme

Áno, je to moja akoby sestrička, alebo aj mamička, ktorá ma prijala do jej spoločnosti veľmi dobre. Totiž, keď som k nej prišiel, tak ona bola už na svete celých 12 rokov. A to je už naozaj sila! Trvalo mi asi 3 týždne kým sme sa dostatočne zoznámili. Zo začiatku na mňa žiarlila a nechcela sa na mňa ani len pozrieť. Ale po čase sa to veľmi zlepšilo. Začali sme sa pri prechádzkach hrávať a nakoniec sme začali spávať na jednom madraci.

Je to doberman skrížený s vlčiakom. Jej mama bola nájdená fenka (vlčiak) a jej otec bol doberman od iného psíčkara. Je to pravdepodobne najlepšie počúvajúci pes v okolí nového rozhlasu. Jej pán (Juro) hovoril, že to bol pes, ktorý sa najrýchlejšie učil novým povelom. Tak to je asi všetko o Vilmuške, ale keď zas na niečo nové prídem dám vedieť.